Abdijah - ZÚRIVOSŤ A SVäTOSŤ
Nikdy som neskrýval svoju lásku k poľskej unblack metalovej horde Fire Throne. Podľa mňa to bol jeden z najlepších prejavov čistej unblack metalovej hudby a estetiky, aké som kedy stretol.
Abdijah – albumSatanic Rebellion Crushed
Raw black metal/ Polsko 2003
Autor recenzie: Jason McLaren (jún 2026, Heavens metal Magazine)
Ak si dobre pamätám, kedysi bol na Youtube poľský dokument o kresťanskom black metale, kde účinkoval aj Fire Throne. Ale samozrejme, Fire Throne bola len jedna z mnohých projektov spojených s dvoma členmi kapely (Fire a Unblasphemer). Väčšina týchto vystúpení sa točila okolo samotného Fire-a najmä v jeho hlavnom projekte Elgibbor. Mali aj ďalšie projekty ako Katumus, Tertullian, Nuclear Blaze a v poslednej dobe Pozar. Bubeník Unblasphemer, ktorého zjavné motto bolo "hraj rýchlo, alebo vôbec nehraj", trochu stagnoval v pozadí. No na scénu prichádza Abdijah a jediné vydanie projektu, Satanic Rebellion Crushed.
Abdijah doviedli Unblasphemerov osobitný herný štýl do logického záveru. Keďže jediný člen bol opásaný nábojovými pásmi, natretý farbou na mŕtvoly a krvou, bolo jasné, čo poslucháča čaká. Toto nebol žiadny popový black metal - žiadne symfónie, upíri ani melodické sóla . Ani to nebolo surové pre samotnú surovosť, skôr násilné experimentovanie s hlukom. Nebola tu žiadna konvenčnosť, ako to možno vidieť v kapelách ako Verdelger, Abruptum či Ildjarn). Namiesto toho Abdijah využili niečo iné – zachovali si pocit surovej a bezprostrednej atmosféry, pričom zároveň zachytili základný pocit melancholickej krásy black metalu v jeho riffoch. Pre tých, ktorí mi neveria, stačí rýchle vypočutie In the Nightside Eclipse od Emperor alebo Transilvanian Hunger od Darkthrone.
Satanic Rebellion Crushed pristupuje k skladbám s pocitom, že opakovanie dokáže vytvoriť dobrú atmosféru. Naozaj to v tomto prípade funguje, hoci nie ortodoxným spôsobom. Unblasphemerova hra na bicie sa zameriava na rýchlosť na úkor technickej stránky. Jeho rytmičák pôsobí skôr ako plechový guľomet v diaľke než ako konvenčné bubnovanie. Je tu len málo variácií, čo má v black metale veľkú štýlovú výhodu. Umožňuje to opakujúcim sa riffom dýchať a vytvárať vlastnú atmosféru opakovaným prelínaním. Každý, kto počúval dlhšie albumy ako Transilvanian Hunger, Das Tor alebo His Lyset Tar Oss, vie, čo tým myslím. To však neznamená, že riffy nevyhnutne splývajú do prúdu hluku. V skutočnosti sú dosť definované, no ich temný, takmer desivý tón dokáže vytvoriť vlastnú atmosféru. V nej sú akordy ako rozbúchaná čierna rieka, ktorá mení svoj tok viackrát počas krátkej vzdialenosti.
Tento album ako jediný z Unblasphemerových projektov nie je veľmi obľúbený, no je to skôr otázka osobného vkusu. Niektorých fanúšikov dynamickejšieho black metalu odradí extrémny dôraz na opakovanie. Hoci Satanic Rebellion Crushed nie je najsurovší album, je určite lo-fi a takmer tlmený vo svojej produkcii - ďalší dôvod, prečo ho niektorí budú považovať za príliš drsný na počúvanie. Iní môžu považovať monochromatický a jednoduchý prístup šiestich skladieb za neoriginálny a postrádajúci rozmanitosť.
Textovo patrí Abdijah do tábora kresťanských metalových kapiel, ktoré sú spokojné s recitovaním úryvkov Svätého písma; Aj keď je to samozrejme v poriadku, prial by som si, aby kapely boli trochu kreatívnejšie než len kopírovať časti Písma do svojej hudby. Napriek tomu je skladba s názvom "Kadosh Kadosh Kadosh" napísaná v hebrejčine, čo som nikdy predtým u metalovej kapely nevidel. Ale v podstate, ak ste poznali texty na albume Day of Darkness and Blackness od Fire Throne, je to tu približne rovnaké.
Celkovo stojí tvorba Abdijah za vyskúšanie, ak máte radi minimalistickú, surovú stránku black metalu. Hoci Unblasphemerov projekt nikdy nezískal takú pozornosť ako Fire-ove, myslím si, že je to hodnotný malý kúsok zúrivého, chladného unblacku, ktorý by nemal zostať v zabudnutí.
Pre fanúšikov: Vomoth, Fire Throne, Armageddon Holocaust, Darkthrone (skoršie obdobie), Judas Iskariot
https://www.youtube.com/watch?v=DFkMzLdKYpc