Macehead: TEMNOTA, VOJNA A SVÄTYŇA

24.01.2023

(Crust core, Ostrava, 2019-2022)

ÚVOD
Písať o jave menom Macehead, je pre mňa výzva. Jednak to je žáner, ktorý som moc nepočúval, duchovno textový obsah je trochu záhadný a autor tejto divočiny je kresťan, čiže som sa snažil pochopiť jeho svet a posolstvo, ktoré prináša.Crustcore ako hudobný štýl znie temne a chaoticky, venuje sa vo všeobecnosti témam vojny a anarchizmu, typické je blato, prach, roztrhané oblečenie a depresívny imidž. Jedným z predstaviteľov je skupina Amebix, o ktorej Jan Pospíšil, otec Maceheadu, píše ako o svojej hlavnej inšpirácii. Crust pre mňa znamená prach a popol, pokoru a vedomie svojich zlyhaní a hriešnosti. A zároveň chuť vzoprieť sa tomu. Je to ako zápas v bahne a krvi, symbol duchovného boja o prežitie, za seba a za ľudí. Pri počúvaní Macehead som si spomenul na staré časy, keď sme tvorili raw black metal s kamarátom, ktorý si dal prezývku Rot - Hniloba, ako vyjadrenie pokory a biblického "Prach si a do prachu sa navrátiš."Macehead je teda one man projekt, ktorý má na konte už päť vecí. Jedno demo, tri albumy, a split s pražskými Slavery. Všetko sa odohráva v krajine, ktorú nazývajú Roviny severu. Je to pustatina, skaly, občas les a kamenné stĺpy. Hlavnou postavou je bojovník Macehead, čiže Palicohlava. Palicou sa myslí palcát, budzogáň, kyjak, proste palica okovaná dlhými železnými hrotmi. Takto vyzerá hlava dotyčného vojaka, netuším, či mu klince vyrastajú priamo z lebky alebo je to druh prilby. Každopádne jeho výzor je brutálny a odstrašujúci. V prvých počinoch vystupuje osobne, neskôr je zobrazený aspoň na vlajke. Najlepšie vykreslený je na obálke dema z novembra 2019.

DAMÄLOG

(október 2020)

Toto je brutálny a temný vojnový album. Je o bojovníkoch Bar-Khün, ktorí prichádzajú na Severné roviny. Dobrovoľne slúžia bezmenným bohom, príšerám, ktoré ich nútia kruto a brutálne bojovať, plieniť a ničiť. Ich náboženstvo je "War cult", v ich mysliach je len nekonečná vojna. Na albume okrem armády vystupujú tri postavy: Lovec, ktorý zbadal prichádzajúce hordy, jediná pozitívna osoba na albume. Damälog - veľkňaz Kultu vojny, prostredník medzi ľuďmi-obeťami a bohmi, ktorých kŕmi násilím. A nakoniec je tu Anjel pekla, ktorý veľmi pripomína biblickú postavu padlého Lucifera.


SANCTUARY

(november 2020)

Album Sanctuary odbočuje od príbehovej línie do sfér filozofie.Aj keď projekt nie je primárne kresťanský, autor nezaprie sám seba a svoju životnú filozofiu. Napríklad na obálke sú dve kostry pod krížom s vlajkou ostnatej lebky (Kristus bol ukrižovaný na vrchu Lebka!) a titulná skladba hovorí o pochybnostiach a opustenej viere. Neviem, či autor stratil vieru osobne, alebo to myslí všeobecne, každopádne má pochybnosti a to ho vedie do zúfalstva a do vízie rozkladu. Boh nám dal slobodu rozhodnúť sa, dokonca slobodne sa rozhodnúť, či existuje. Ale ak sa rozhodnem, že neexistuje Stvoriteľ, má to pre mňa tragické dôsledky. Skladba sa volá Sanctuary - Svätyňa. Tam, kde padnem na kolená a uznám svoju chybu, tam je sväté miesto, oltár Bohu, nech je to hocikde.

Ďalšia skladba, čo ma zaujala, je "Mind attack" (Útok na myseľ). Vraví o tom, ako prežívame neistotu a strach. Hľadáme príčinu toho stavu, ale nenachádzame, nevieme namieriť prst na konkrétnu vec. Kde je problém? "Problém je vnútri v mojej hlave.."Potom je tu "No ragnarok". To je kritika a výsmech tým, čo obdivujú severskú mytológiu. Používa slová ako "znudení vlci, tuposť stratených duší" a najvýstižnejšie je vyjadrenie "Strom hnije od stredu". Túto pesničku zdieľal Jan na veľkonočnú nedeľu, keď Kristus vstal z mŕtvych. Jeho vlastné slová: "Ragnarok už není, sorry, pohaniska. Zato pravoslavné velikonoce jsou!"

JÖTUN

(máj 2022)

Ďalšia zbierka crustových príbehov začína stretnutím dieťaťa s jazdcom, ktorý sa ho pýta, kde žije posledný Jötun. Dieťaťu je stretnutie s jazdcom osudné, zomiera. Smrť, hlbiny depresie a odkazy na peklo (napríklad pieseň "Darkest dungeon" - Najtemnejší žalár) sú prítomné v celej tvorbe Maceheadu. Násilnícki jazdci sa preháňajú Beridanskou pustatinou, divokou a predsa príťažlivou krajinou, ktorá je vlastne cintorínom dávno porazenej armády. Búrkoví jazdci jazdia na svojich vozoch rýchlosťou blesku, sú nebezpeční a hľadajú. Nakoniec Jötuna nachádzajú. Je to vlastne obor a diabol z germánskych mýtov. Je zarazený až po hlavu v zemi, uväznený spolu so svojím vojskom zloduchov z dávnych čias. Jeden z jazdcov mu dáva otázky, ale on sa bráni klamstvom, vymýšľa si falošné mená. To, že sa tvári na niekoho iného, je jeho posledná obrana.

ZÁVER

Celá tvorba Macehead je temná a krvavá. Grafika a hudba výborne dopĺňajú texty. Obsah je v podstate negatívny. Zobrazuje apokalyptické videnie ľudstva, vojny, ničenie, zúfalstvo. Je tu reálne zobrazené osobné zlo, či už v ľudskej podobe alebo démonskej, či osobe samotného Satana. Je tu pokánie, ale Boh je tu len tušený, nevnímame Jeho prítomnosť (azda okrem niekoľkých skladieb, napríklad "Sanctuary").Je to celé skôr fantasy na štýl Tolkienovho Pána prsteňov, ako kresťanstvo, aj keď autor je praktizujúci kresťan. Jeho kresťanstvo je skryté niekde pod povrchom, no kto veľmi chce, nájde ho tam. Nazval by som to fantasy s prvkami spurituality. Musím povedať, že z počúvania hudby a skúmania obsahu som nadšený a dúfam, že Macehead bude mať ďalšie pokračovanie.
https://macehead.bandcamp.com/


https://youtu.be/t-gw9rGn6_Y

Vytvorte si webové stránky zdarma!